Ten den a vecer bol velmi silny pre mna a naozaj som dosiahla vrchol, kedy som vybuchla a vsetko vyslo von cez plac. To bola ako explozia sopky, ze vsetko vyjde von, ta lava co vo mne vrela. S odstupom casu si uvedomujem, ze ja som akokeby az cakala na to, co ta mala spravi, ze sa znova vytocim a vtedy som sa dostavala do strasnych navalov hnevu, ze to nebolo ani opodstatnene, cize naozaj ta mala to dostavala zo mna von. Tento tyzden som to zvladla bez tazkosti a aj tento vikend, dokonca to bolo fajn, aj jej spravanie bolo zrazu ine, aj ona sa snazila a ja som som s nou nemala ziadny problem! Vsetko v poriadku. A co je vrchol oked odisla, este mi tu aj chyba.

Lebo spravala sa normalne, a bolo z nej uzasne dievcatko. A tym, ze ja som sa ocistila od toho hnevu, zlosti, uz mi nemala co vo mne zapinat. A aj voci muzovi sa to zlepsilo. Juj, tesim sa velmi, dakujem. Dnes bol uzasny ku mne mam radost, tak som sa s tebou chcela podelit , ze to je neskutocny, zazrak pre mna. A neuveritelne, ze ako to cele funguje v tom zivote, aj po sexualnej stranke sa to zlepsilo, uvolnenie prislo, blokoval ma ten hnev.

Snažili sme sa rok aj niečo a stále nič. Prišla som s touto témou k Martine na terapiu, aby sme tým skúsili pohnúť. V terapii sa ukázalo, že v mojom podvedomí boli modely, ktoré pracovali v mojom tele tak, že ma chránili pred otehotnením. Moja mama totiž po dvoch pôrodoch veľmi pribrala a do dnes sa u nás hovorí, že romantika a sexualita zo vzťahu rodičov vyprchala po pôrodoch. Preto hoci som veľmi chcela otehotnieť, podvedome som sa bála že sa mi po pôrode stane to čo mojej mame: ” že

prestanem môjho muža priťahovať”. V terapii sme zpracovali tento model a urobili rozhodnutia, ktoré boli o dôvere v seba a partnera. Hneď ďalší mesiac po terapii sme otehotneli a dnes máme krásneho syna.

Ani neviem kde začať, ale práve vďaka tvojej párovej terapii, vznikla druhá šanca na spoločný život s mojim mužom. Naučila si ma ako s ním komunikovať, čo je pre mňa momentálne najviac, zorientovať sa v jeho pocitoch. Vidieť problém aj jeho očami a tým pádom pochopiť, čo sa s ním deje a zároveň aj so mnou, byť k nemu bližšie, cítiť lásku. Páči sa mi tvoj citliví vnímavý pohľad na vec a zároveň na druhej strane priamy, do hĺbky, čistiaci proces. Cítim že ti môžem dôverovať pri terapii, čo mi dosť pomáha sa otvoriť. A páči sa mi tvoj štýl terapie a musím potvrdiť, že je naozaj účinný,,transformačný,, za toto všetko veľké ďakujem, a ďakujem vesmíru že som ťa stretla.

Cely mesiac pre pôrodom som mala nesmierne silnú nádchu. V deň plánovaného nástupu do pôrodnice som bola zúfalá, lebo som netušila, ako budem rozdýchavať kontrakcie. Bola nedeľa, sedem ráno a ja som volala Mati Junge s prosbou o terapiu. Tému, ktorú som podvedome celý mesiac riešila, no nevedela “uvidieť” sa nám podarilo pomenovať a poliečiť. Po telefonáte som sa stala svedkom zázraku. Nádcha zmizla. Hneď. “Nevysvetliteľné “, rozumom nepochopiteľné, no skutočné. Pôrod bol nádherným zážitkom. Takýchto “zázrakov” som s Maťou zažila niekoľko. ĎAKUJEM TI

Na terapii s Matkou som mala pocit ,ze boh ,alebo moji anjeli rozpravaju cez nu… trafila do cierneho … hoc ja som chcela rozoberat inu temu , ponukla mi ist inou cestou… ja som samozrejme suhlasila … za par minut vedela kam ma nas rozhovor smerovat a nielen mi pomohla sa cistit a otvorit oci ale ako mam pokracovat dalej…pretoze terapia nekonci…ja sa stale cistim…stale pocujem jej slova a odkryvam supiny z mojej duse a tela…po terapii som nevedela kde mam cestu domov … pretoze to bol silny zazitok ak otvarate svoju dusu ktora sa chce skryvat a chranit sa … Matka presne vie kde ,kedy a co ma povedat … moja spokojnost siaha do vysin … matka je obdarovana pomahat duchovnom a ja som nesmierne vdacna ze ju.poznam. dakujem Matka za vsetko

Vo vzťahu so svojim mužom som bola na bide mrazu, všetko čo som chcela sama pre seba som si musela vyprosiť. Keďže som potrebovala postrážiť deti. Či som šla na kozmentiku, alebo s kamarátkou na kávu, alebo do práce, stále som mala pocit viny, že zaťažujem môjho muža. Tým pádom som k nemu začala cítiť chlad a odstup keďže som cítila, že ma nechce podporiť vo veciach, keď sa chcem venovať samej sebe. Na terapii sme zistili, že som prebrala model slúžky od mojej mamy. Aj ona doma iba varila o všetko sa starala, všetkým chcela vyhovieť, no nik si ju nevážil. Pri terapii sme spracovali tento model a ja som si uvedomila, že nechcem plniť rolu slúžky vo vzťahu a chcem stáť so svojim mužom vo vzájomnej podpore. Po terapii rozhovor o ktorý som sa pred tým už veľa krát pokúšala prebehol, rýchlo a ľahko. Všetko sme si s mužom vyvsetli li a od vtedy náš čas ladíme podľa vzájomnej dohody.

Asi pol roka pred počatím Sofie som objavila neskutočnú vášeň z tvorby – patchwork. Úplne som tomu prepadla, šila som celé noci a dni, nepotrebovala som ani jest, ani spať . V tomto mojom šialene tvorivom období sa Sofia rozhodla, že príde medzi nás. Bolo to 25 rokov po tom, ako som priviedla na svet jej dvoch bratov. Veľmi sme sa na ňu tešili ale mala som aj veľký strach z toho, ako zvládnem tehotenstvo, pôrod ale aj jej výchovu, keďže som už nebola najmladšia. Od prvej chvíle som vedela, že to bude úplne iné ako to bolo dávno pri chlapcoch. Čítala som knihy o kontaktnom rodičovstve, navštívili sme spolu s manželom predpôrodný kurz, ktorý nám veľmi pomohol mnoho pochopiť… Celé tehotenstvo som prežívala vnímavo, porodila som prirodzene, no veľmi ťažko, od narodenia bola naša dcéra milovaná, nosená, dojčená…. ale napriek všetkému veľmi často plakala. Nechápala som, v čom robím chybu. Nejako sme to obdobie prežili, keď mala 1,5 roka, tak som mala pocit, že si materstvo vôbec neužívam, že moja dcéra ma veľmi unavuje… V tom čase som objavila reláciu Červený stan na Slobodnom vysielači a pravidelne som počúvala relácie, ktoré viedla Martina Junga. Časom som dospela k záveru, že potrebujem terapeuticky poriešiť príčiny, kvôli ktorým naša dcéra aj napriek všetkej láske a starostlivosti sa prejavuje ako večne nespokojné dieťa vyžadujúce si ustavičnú pozornosť. Tak som sa odhodlala a napísala Martine a dohodla si u nej termín. Bolo to veľmi silné, čo som prežila počas terapie. Došla som až do ranného detstva, kedy som sa cítila nemilovaná. Chýbala mi láska mojej mami a pozornosť otca. Poliečili sme to a tak nejako som dospela k tomu, že v našej Sofii vlastne vidím seba ako malé dievčatko, ktorému chcem dať všetko to, čo mi chýbalo. Jej sa to pravdepodobne nepáčilo, preto protestovala od začiatku J. Ju som dala na prvé miesto, potom dlho dlho nič, potom manžel, a niekde úplne nakoniec JA. Keď sa ma

Martina opýtala, čo som robila pred počatím, povedala som jej, že som šila. Na to mi povedala, že mám začať šiť. Úplne nereálne to bolo, pretože mi Sofia neumožnila ani základne fyzické potreby a nie ešte, že šiť. Ale dostala som to príkazom J. Tak som začala pomaličky šiť. Chvíľu trvalo, kým si Sofi zvykla, že jej mama niečo robí s radosťou. Dnes je to rok a ja šijem a šijem a šijem s laskou J. Sofia je spokojná, stále viac a viac samostatná a už sa ani nepozastaví nad tým, že niečo robím a ja sa cítim naplnená a šťastná, že sa môžem realizovať ….