Vzťah v jednoduchosti
nový webinár
" SI TO, ČO HĽADÁŠ."
"Všetko sa deje samo. Dejeme sa tak, ako sa to deje v prírode. Nie sme schopní sa uvoľniť do toho, čo sa deje, pretože sme stotožnení s konceptom, že štastie treba hľadať, niekým sa potrebujeme stať a niečo potrebujeme dosiahnuť. To čo tvorí oponu medzi vnímaním plnosti bytia je naša iluzórna osobnosť. Ego/osobnosť je naučený a naprogramovaný koncept, ktorý vytvára napätie medzi tým čo je a tým ako to prežívame."
ego/ mysel /osobnost neustále prekladá premieňa to, čo sa deje na svoj obraz, odvodzuje seba na základe toho, čo sa deje….. berie si to osobne…..že sa to deje jej.... neustále hodnotí a posudzuje to čo sa deje, na dobré a zlé.... ty ale nemozeš prestať súdit, hodnotiť a odvodzovať sa…. to čo sa stane je, že uvidíš že to nie si ty, kto to robi, kto hodnotí seba, a to čo sa deje/ že je to mysel /je to program… tak je to s čímkoľvek, ak sa chceš dostat z dajakeho problému, tak to neskončí, tým že ho vyriesiš, ale zistíš že neexistuje….
“nieje žiadne, ja”, “nie som telo”, “bolesť je iluzia”, “smrť je ilúzia”…toto všetko ti môže pomôct prezrieť ilúziu mysle….a rozpoznať že utrpenie, nieje samotná bolesť…. prezrieť ego/osobnosť ktorá je programom…ktorý tieni, vnímať svoju skutočnú podstatu…. ale zároveň si tieto výroky, môže myseľ uchopiť po svojom, ako novú stratégiu, vyhnúť sa tomu, kde cíti odpor……..nová stratégia ako odmietať to, čo spôsobuje bolesť….. ktorá spôsobí popretie, tvojho momentálneho prežívania… môze to byť použité ako popretie pocitov, ktoré potrebujú nebyť opäť potlačené, ale naopak prijaté, v tom kým sme, v bytí/ v neosobnom ja… myseľ často tieto vety, ako “nie som osoba”, použije k popreniu reality, popreniu toho čo je….. v skutočnosti byť v tom čo je, je naopak úplny koniec popierania……tým že priznáme čo prežívame, to ako to práve je, aj keď je to, čo je, práve bolestivé… je videné, že pocity nie sú brané osobne, nie sú tvoje….len sa dejú…ale nie sú odmietané ani popierané…. a že ten, kto mení prežívané na utrpenie, je ego/osoba ktorí si tvorí okolo toho čo je, príbehy… to čo je prežívané, len je to čo je…..a nie je to to, čo si o prežívanom myslíme…to čo si o prežívanom myslíme, vytvára utrpenie… k prezretiu osoby, k úplnej slobode môže dôjsť práve v najväčšom “utrpení”….pretože je videné, že život nieje osobný….len sa deje…
